Vernisáž: 24. 2. 2026, 18.00
Kurátorky: Zuzana Janečková, Dorota Kenderová
Trvanie výstavy: 25. 2. 2026 – 17. 5. 2026
Sieň C, Hlavná 27, Košice

Vďaka patrí otcovi, ktorý mi dal túto gucci tvár je séria piatich video esejí o identite, pôvode a dospievaní, čerpajúca z osobného príbehu o vyrastaní na východnom Slovensku s nepočujúcimi rodičmi. Autorka skúma osobnú skúsenosť ticha a dielo koncipuje do formátu krátkych “hudobných” klipov bez hudby, v ktorých kombinuje posunkovú reč, tanec a hovorené slovo, aby preskúmala témy sociálnych hierarchií, pocitu vylúčenia či hľadania príslušnosti. „Gucci face“ funguje ako slogan a metafora, odrážajúca vzťah medzi viditeľnosťou, identitou a sociálnym postavením. Poukazuje na myšlienku sociálnej hodnoty ako niečoho, čo sa dá kúpiť – logiku hlboko zakorenenú v postsocialistickom prostredí, kde sa komodity ako luxusné autá alebo oblečenie stávajú nástrojmi na prezentáciu vyššej sociálnej triedy. Autorka sprostredkúva intímnu blízkosť prostredníctvom záberov rodného domu, postaveného jej otcom vlastnými rukami, no zároveň vytvára ironický odstup, keď so svojím príbehom vstupuje do prostredia luxusnej funkcionalistickej vily, ako symbolu buržoáznej identity a politickej moci, vytvárajúceho napätie medzi jazykmi, spôsobmi reprezentácie a sociálnymi normami.

Viktória Citráková pôsobí v oblasti literatúry a vizuálneho umenia, pričom sa zameriava predovšetkým na text ako umelecké médium. Vo svojej tvorbe čerpá z intímnych autobiografických materiálov: príbehov o tele, zlyhaní, túžbe či hanbe, ktoré zasadzuje do širšieho sociopolitického kontextu. Skúsenosti, ktoré sú často vnímané ako marginálne, sa stávajú zdrojmi pre vytváranie osobných mytológií, prostredníctvom ktorých autorka reflektuje vlastnú či kolektívnu zraniteľnosť. Vyštudovala Ateliér performance na Fakulte výtvarných umení v Brne pod vedením Julie Béna a Jakuba Jansu a Teóriu interaktívnych médií na Masarykovej univerzite. Realizovala niekoľko výstavných a kurátorských projektov v kultúrnych inštitúciách v Českej republike a na Slovensku. Jej texty boli publikované v literárnych časopisoch Vertigo, Host, Psí víno a vysielané v Nedeľnej chvíľke poézie Rádia FM či na Rádiu Devín. Jej zbierka Synestetika (2024), ktorá vyšla vo vydavateľstve FACE, získala Cenu Ivana Kraska za debut roku.