Verejne prístupné kolokvium

Program:

POSLOVIA ZLÝCH SPRÁV, ALEBO AKO SA ŠÍRIL CHÝR O MOHÁČSKEJ PORÁŽKE 

doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD.

 

Správy o katastrofálnej porážke uhorského vojska pri Moháči a smrti mladého kráľa Ľudovíta II. sa šírili rýchlosťou blesku. Vznikajúce opisy bitky, ktorých autormi boli humanisti Cuspinianus, Ursinus Velius, Brodarič či Sriemsky, sledovali viac záujmy svojich politických patrónov než snahu rekonštruovať udalosti tak, ako sa odohrali. V historickej tradícii Uhorska sa preto kodifikoval obraz bitky pri Moháči ako národnej pohromy, poznačený hľadaním vinníka za jej priebeh a výsledok.

 

doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2000 pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa profiluje najmä v oblasti výskumu a sprístupňovania historických prameňov a dokumentov. Za edície spisov uhorského barokového učenca Mateja Bela a slávneho reprezentanta zaalpského humanizmu Erazma Rotterdamského získal viaceré ocenenia. Do študijných programov v rámci študijného odboru histórie zaviedol inovatívne predmety, v ktorých sa prepája tradičná historická veda s modernými technológiami.

ÚČASTNÍCI BITKY PRI MOHÁČI ZO ZVOLENSKEJ STOLICE

doc. PhDr. Pavol Maliniak, PhD.

 

Z územia Zvolenskej stolice je v súvislosti s moháčskou bitkou známa najmä účasť miestnych šľachticov, ktorí boli zároveň členmi kráľovského dvora. Neprítomnosť väčšiny šľachticov v regióne krátko pred Moháčom umožnila vzburu baníkov a ich útok na Banskú Bystricu. Dôsledkom porážky pri Moháči bolo aj udržiavanie kolektívnej pamäti o bitke, ktorú dokumentujú svedecké výpovede z okolia Krupiny a z Horehronia.

 

doc. PhDr. Pavol Maliniak, PhD., je absolventom Fakulty humanitných vied a Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela. Pracoval v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici ako historik. Následne bol odborným asistentom na Katedre plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pôsobí od roku 2005, najskôr ako vedecký pracovník a od roku 2009 ako odborný asistent na Katedre histórie Filozofickej fakulty. Zameriava sa na dejiny hradných panstiev, hospodárske dejiny a historickú geografiu, najmä v období neskorého stredoveku.

PROCES PRETVÁRANIA A ZANIKANIA REHOĽNÝCH SPOLOČENSTIEV A SEKULARIZÁCIE KLÁŠTOROV 

PhDr. Henrieta Žažová, PhD.

 

Nástup reformácie a postup Osmanov v 16. storočí viedli k plošnému zániku kláštorov a k ich prestavbe na vojenské pevnosti. Na území Slovenska ide o 14 lokalít, napr. Bzovík a Šahy. Rozprávanie sa zameria na počiatočnú etapu premeny sakrálnych objektov na fortifikácie. Predstaví stavebné pretváranie kláštorných areálov, ústup reholí, rozšírenie vojenských posádok a vznik nového druhu administratívy.

 

PhDr. Henrieta Žažová, PhD., je absolventkou odboru história Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity. Po ukončení štúdia pracovala ako historička a kurátorka zbierok vo Vlastivednom múzeu v Nových Zámkoch a následne viac ako 11 rokov v Archíve Pamiatkového úradu SR v Bratislave. Vo februári 2015 nastúpila do Ústavu dejín Trnavskej univerzity ako vedecko-výskumná pracovníčka so zameraním na výskum dejín historickej Trnavskej univerzity. Špecializuje sa na výskum stredovekých dejín premonštrátskej rehole, dlhodobo sa venuje regionálnej historiografii i bádaniu stavebných dejín historických objektov. 

Podujatím bude sprevádzať historická hudba v podaní Univerzitného komorného orchestra Mladosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

 

Vstup voľný