Uvedenie novej etnografickej publikácie autora Lukáša Jurča Kušnierske denníky - Príbehy zabudnutých majstrov a ich výrobky 

Jedným z posledných miest, kde je kožušnícka práca živá v rodinnej tradícii, je obec Poniky. „Bardom“ aktívnych kožušníckych „majstrov starej školy“ na Slovensku je Pavel Polóny. Viac ako desať rokov intenzívneho terénneho výskumu tradičnej kultúry pretavenej do odevnej a remeselnej výroby autora Lukáša Jurča sa ukončil tlačou hodnotnej publikácie Kušnierske denníky – Príbehy zabudnutých kožušníckych majstrov a ich výrobky.

Na životné príbehy tvorcov kožušníckych výrobkov, ich nositeľov a výrobkov samotných sa autor v novej publikácii pozerá prostredníctvom príbehov – literatúry faktu.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja uvedie v priestoroch Thurzovho domu vo štvrtok 8. júna o 17:00 hodine spolu s autorom Lukášom Jurčom novú etnografickú publikáciu  Kušnierske denníky – Príbehy zabudnutých kožušníckych majstrov a ich výrobky.  Nová publikácia, ktorá sa na výskum tradičnej kultúry pozerá cez optiku rozprávaného príbehu starých majstrov je zrejme prvotinou na knižnom trhu.

„Počas mojich dlhotrvajúcich výskumov som si uvedomil, že za každým miestom, ktoré som navštívil, za každým artefaktom, ktorý som našiel a za každým človekom, ktorý mi v mojom bádaní pomohol sa ukrýval príbeh. Príbeh dokáže podať zložité informácie omnoho lepšie ako suchopárny odborný text. Po získaní denníka kožušníckeho majstra Júliusa Hazuchu, do ktorého si zapisoval poznámky bol môj názov pre publikáciu jasný,“ konštatuje Lukáš Jurčo, historik a autor novej publikácie.

V publikácií sa objavujú okrem textu aj historické fotografie získané počas výskumu, z ktorých väčšina nebola nikdy publikovaná, ako aj rôzne realizácie rozsiahlych remeselných experimentov, ktorých opis tvorí podstatnú časť publikácie.

„Kožušnícky svet plný výrobkov, ktoré nespomínali informátori, literatúra a ani v scénickom prostredí ich nebolo vidieť sa mi začal odkrývať pri mojom intenzívnom výskume a v rozhovoroch s majstrami Pavlom Polónym a Júliusom Hazuchom. Tak som sa dostal ku kožúšku volanému podbok, či vlneným zápästkom. Aj keď niektoré výrobky majstri nešili aj 70 rokov, ich strihy boli schopní popísať do posledného detailu. Kožušníci na svoju prácu nepotrebovali veľa náradia. Na spracovanie koží: rám, niekoľko sudov a kožušnícky stolec. Na šitie toho potrebovali ešte menej: ihly, nôž, dierkovače, náprstok a nite. Najväčšiu cenu však pre mňa mali strihové predlohy a predlohy ornamentov – muštry. Tie sa však nikde nezachovali,“ spomína historik Jurčo.

Pútavé čítanie doplnené o vlastné kožušnícke skúsenosti, kedy sa autor snaží vyrábať vlastné kožúšky podľa dostupných vzorov, kvalitný knižný dizajn a grafické spracovanie knihy je predzvesťou toho, že je určená nielen pre odborných čitateľov.

Tradície našich otcov tak Lukáš Jurčo zhrnul vďaka svojej niekoľkoročnej výskumnej činnosti a svojej túžbe po poznaní do jedinečnej publikácie, ktorá uchováva bohatstvo pre ďalšie generácie. Krstným otcom publikácie sa stane posledný žijúci kožušnícky majster tzv. starej školy – pán Pavel Polóny z Ponickej Lehôtky.