Luana Perilli
Cantalamissa

Kurátorka: Simona Caramia
Miesto: Západoslovenské múzeum v Trnave
Vernisáž: 25. 2. 2026, o 18:00
Trvanie: 26. 2. – 30. 4. 2026

Cantalamissa je výskumný projekt, realizovaný naprieč talianskym Apeninským pohorím v Taliansku. Prehovára ku komunitám a o komunitách, aby prechádzal pamäťami území a načrtol geografiu nadmorskej výšky. Nejde o vytvorenie vedeckej databázy, ale o zbieranie príbehov, tvorbu knižnice starobylých poznaní.

Luana Perilli putovala vnútrozemskými oblasťami viacerých regiónov, pre ktoré je charakteristické vyľudňovanie a nízky počet mladých ľudí. V týchto komunitách zapojila najmä starších obyvateľov do série videorozhovorov, v ktorých rozprávali o  spomienkach z detstva o vzťahoch so zvieratami a hmyzom. Odhalil konania veľmi vzdialené politickej korektnosti a ekologickej výchove posledných desaťročí, ktoré odhaľujú predátorskú povahu ľudí.

Výskum Luany Perilli vychádzal z fascinácie motýľom, Bieloškvrnáčom púpavcovým, ktorý bol terčom viac menej krutých detských hier naprieč apeninským poloostrovom. Práve preto si, viac než iné živočíchy, vyslúžil množstvo pomenovaní v rôznych talianskych dialektoch, medzi nimi aj cantalamissa, názov pochádzajúci z kalábrijského dialektu. Jeho meno dal názov tohto umeleckého projektu, započatého v Kalábrii, ktorý postupne zapojil početné komunity v talianskych regiónoch Basilicata, Lazio, Abruzzo, Marche, Emilia Romagna a Piemonte, ako aj partnerov, medzi nimi Etnobotanické konzervatórium v Castelluccio Superiore a Prírodnú rezerváciu Poverella v Taverne, vďaka botanikovi menom Carmine Lupia. Na projekte ďalej participovalo združenie Harp z Fontecchia vedené Valeriou Picou, galéria 16 Civico v Pescare pod vedením Christiana Ciampoliho, ISIA vo Faenze vďaka podpore Ivana Severiho a riaditeľky Marie Concetty Cossa a Múzeum hôr v Turíne s kurátorom Andreom Lerdom.

Rozhovory boli zaznamenané v trojkanálovej videoinštalácii, ktorá poeticky prepletá spomienky, spevy a svedectvá dočasnej, putujúcej, rozprávajúcej, nehomogénnej, špecifickej komunity rozptýlenej po celom talianskom území.

Na vyváženie „politicky nekorektných“ hier detí minulosti vznikli „výchovné akcie“ zamerané na zviditeľnenie intrašpecifickej aj interšpecifickej dohody medzi jednotlivcami a prírodou, najmä medzi človekom, lesmi a horami.

Študenti akadémií, stredných škôl a miestni obyvatelia sa tak zapojili do praktík umenia chôdze ako skúsenosti ponorenia sa do prírody, zdieľanej animality, s cieľom prekonať antropocentrické dynamiky a zachytiť prepojenie zvierat, ľudí a rastlín.

„V každom lese sme sa stretávali s miestnymi komunitami, každý les sme poprosili o rastlinnú protézu. Tak sme sa pomocou vychádzkovej palice mohli priblížiť k viacnohým zvieratám. Na konci prechádzok sa palica každej účastníčky a účastníka stala predmetom kolektívneho sochárskeho procesu, v ktorom sa protéza jednotlivého tela menila aj na spúšťač zvieracej imaginácie zdieľanej pareidólie. (Psychologický jav, pri ktorom mozog interpretuje náhodné, neurčité podnety ako tvary, zvuky ako známe objekty, najčastejšie tváre alebo postavy).

 


Výsledkom je portrét rôznorodej komunity, ktorá hybridizuje ľudský jazyk so zvieracím, predstavuje si tváre v hline pri hľadaní koristi alebo predátorov v lese a žiada o pomoc rastlinné telo lesa, aby ním mohla vo svorke prechádzať.“ (Luana Perilli v Cantalamissa, Il Rio 2026)

Organizácia výstavy v Trnave bola možná aj vďaka spolupráci so Západoslovenským múzeom a Galériou Jána Koniarka, s Lýdiou Pribišovou, Adriánom Kobetičom a Andrejom Sabovom, pod záštitou Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave.

Na projekte v Trnave participuje  študentstvo s pedagogičkami a pedagógmi Katedry pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, ktoré sa na jar s kurátorkou a umelkyňou vyberie na prechádzku do Malých Karpát. Nájde si svoje vychádzkové palice a na workshope im z modranskej hliny vytvorí originálne rukoväte zdobiace palice.


Luana Perilli je umelkyňa, pôsobí na Akadémii výtvarných umení v Ríme a na St. John’s University, Rome Campus. Skúma vzťah medzi prírodou a kultúrou, pohybuje sa medzi rozprávaním, vedou a skúsenosťou prírodných i ľudských kolektívov. Jej výskum, pôvodne zameraný na kolektívnu pamäť ako plynulé a vzájomne zameniteľné rozprávanie, sa postupne sústredil na modely prirodzenej agregácie v spoločnostiach eusociálnych živočíchov. Je laureátkou ceny Tomorrows UniCredit Award (2024); vystavovala v múzeách a galériách, medzi inými: Auditorium Spazio Arte, Rím; MACRO, Rím; Hit Gallery, Bratislava; Galéria Medium, Bratislava, Co.As.it/Museo Italiano, Melbourne; MIC, Faenza; PAV, Turín; Museum Biedermann, Donaueschingen; PAN, Neapol; MSU, Záhreb, HR; Palazzo della Permanente, Miláno; MUSPAC, L’Aquila; Tese delle Vergini dell’Arsenale, Benátky; Kochi Muziris Biennale; MAMM Multimedia Art Museum, Moskva; Fotografie Forum, Frankfurt; Museo della Montagna, Turín; Stadtgalerie, Kiel.

Cantalamissa je projekt kurátorovaný Simonou Caramia, produkovaný Akadémiou výtvarných umení v Catanzare v rokoch 2024 – 2026 ako súčasť výskumných aktivít projektu PERFORMING, financovaného z prostriedkov PNRR v rámci Misie 4 „Vzdelávanie a výskum“ – Komponent 1 „Posilnenie ponuky vzdelávacích služieb: od jaslí po univerzity – od výskumu k podnikaniu“ – Investícia 3.4 „Univerzitná didaktika a pokročilé kompetencie“, T5 „Strategické partnerstvá / iniciatívy na inovovanie medzinárodného rozmeru systému AFAM“, financovaného Európskou úniou – NextGenerationEU.