Predstavenie Skupinová terapia sa nesie v štýle „divadlo o divadle" a zobrazuje príbeh renomovaného hereckého súboru, ktorý sa poháda pri tvorbe novej inscenácie. Naskytne sa otázka, ktorá je zároven hlavnou témou tejto hry: Je viac divadlo terapiou, alebo terapia divadlom?

Inscenácia v kontexte divadla skrat sa javí ako vybocenie z im vlastného spôsobu práce. Metóda autorskej kolektívnej tvorby je nahradená dramatickým textom, ktorý napísal tentokrát na mieru Peter Lomnický. Rozpráva príbeh divadelného súboru, ktorý je v procese skúšania hry Ivanov.

Prítomnost postavy Ivanova zvýraznuje v inscenácii aj tému strachu z blízkeho medziludského vztahu. Sen o diablovom kolese, ktorý niekolkokrát spomína Lubo Burgr, je totiž odkazom na nemeckého psychológa Fritza Riemanna a súvisí s charakteristikou schizoidnej osobnosti. Motív dysfunkcnej osobnosti neschopnej vytvorit si úprimný partnerský ci priatelský vztah je pritom optikou, cez ktorú možno interpretovat aj samotného Ivanova, ale aj vztahy medzi clenmi fiktívneho súboru, ktorí túto hru skúšajú.

Úryvok z diela:
Milan: „Možno som vám chcel povedat, že nie som dobrý clovek. Že my nie sme dobrí ludia. Divadlo je nebezpecná vec. Možno by bolo najlepšie, keby ste odišli."
Mišo: „Nikto nie je dobrý, ani zlý."
Milan: „Myslíte?"

Predstavenie obsahuje vulgarizmy.

Inscenácia a podujatie vzniklo s podporou z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia, Nadácie mesta Bratislavy, Bratislavskej regionálnej dotacnej schémy a tento projekt financne podporila aj mestská cast Bratislava – Staré Mesto.