Vahid je bývalý politický väzeň, ktorý pracuje ako automechanik. Jeden večer prichádza do dielne muž, ktorého protéza na nohe vydáva známy vŕzgavý zvuk. Zvuk, ktorý sa v jeho spomienkach spájal s obávaným mučiteľom vo väzení. Vahid muža unesie, aby ho zaživa pochoval v púšti. Čoskoro však začne pochybovať o mužovej identite. Jeho tvár totiž nikdy nevidel. A tak sa spojí s ďalšími obeťami jeho mučenia, ktoré mu majú pomôcť s jeho identifikáciou.

Film skúma morálne dilemy ako sú pomsta, odpustenie a spravodlivosť v represívnej spoločnosti. Džafar Panahí, ktorý bol v Iráne niekoľkokrát uväznený, ho nakrútil tajne, bez povolenia vlády. A napriek tomu, že film hovorí o traumách, ktoré utrpeli politickí disidenti a iní odporcovia moci, Panahí využíva aj súcit, satiru a čierny humor ako kritiku spoločenského systému. A kladie otázku, či sa môžeme krutému systému pomstiť na jednotlivcovi, ktorý mu oddane slúži. Film získal Zlatú palmu na MFF v Cannes.