Čo zostane po človeku, ktorého sa moc pokúsila vymazať z dejín? Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene prináša inscenáciu Ota, ktorou pokračuje vo svojej dramaturgii spoločensky angažovaného divadla. Režisérka Júlia Rázusová sa v ňom vracia k osudu novinárky a rozhlasovej redaktorky Oty Plávkovej, ktorá sa po okupácii Československa v auguste 1968 odmietla podriadiť propagande. Jej príbeh sa nestáva historickou rekonštrukciou, ale naliehavou úvahou o slobode slova, občianskej odvahe a o tom, aké hodnoty odovzdávame tým, ktorí prídu po nás.

Autorský text Michala Ditteho, inšpirovaný knihou Michala Várošíka Nič neodvolám, vznikol z dokumentárnych materiálov, spomienok i historických faktov, no nestáva sa múzejným exponátom. Skúma mechanizmy moci, manipulácie a umlčiavania, ktoré sa v dejinách neustále vracajú. Osud Oty Plávkovej preto dopĺňa paralelný príbeh súčasnej investigatívnej novinárky Laury, čeliacej tlaku politickej moci a oligarchických štruktúr. Minulosť a prítomnosť sa v inscenácii stretávajú v otázke, nakoľko je sloboda médií a odvaha hovoriť pravdu skutočne samozrejmosťou. Pravda totiž potrebuje nielen tých, ktorí ju vyslovujú, ale aj tých, ktorí sú pripravení ju počúvať.

Júlia Rázusová patrí k režisérom, ktoré aj vo výrazných spoločenských témach citlivo odhaľujú ich osobný rozmer. Dokumentárny materiál premieňa na fyzickú reč javiska, v ktorej sa slovo, hudba a pohyb spájajú do rytmizovaného javiskového tvaru s viacrolovým herectvom. Nezaujíma ju vytváranie javiskových pomníkov ani jednoznačných historických výkladov. Skúma kolektívnu pamäť, zodpovednosť jednotlivca a spoločnosť, ktorá zabúda na vlastné príbehy. Pýta sa, ako žiť v čase, keď sa fakty prekrúcajú alebo zatajujú.

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene v posledných sezónach systematicky potvrdzuje ambíciu byť miestom otvorenej spoločenskej diskusie. Po inscenáciách Čepiec, Sme krajina či Tel3gram rozvíja dramaturgiu, ktorá prepája slovenské témy s aktuálnym pohľadom na súčasnosť a pravidelne rezonuje aj na festivalových scénach. Ota na toto smerovanie prirodzene nadväzuje. Pripomína, že skutočným dedičstvom nemusí byť majetok ani tradícia, ale odvaha nezradiť pravdu, prevziať zodpovednosť za vlastné slová a nenechať umlčať hlas, ktorý môže byť dôležitý aj pre budúce generácie.

Po predstavení nasleduje diskusia s tvorcami.

V slovenskom jazyku s anglickými titulkami.

Bez prestávky.