Tretia zo série výročných výstav Nitrianskej galérie je inšpirovaná esejou Legenda o umelcovi Ernsta Krisa (1900 – 1957) a Otta Kurza (1908 – 1975). Text vznikol takmer pred 100 rokmi (1934) a zameriava sa na klišé a stratégie, ktoré dotvárajú tzv. legendu o umelcovi. Výstava v Nitrianskej galérii je pomerne voľným parafrázovaním a stopovaním autorov/umelcov nachádzajúcich sa najmä v zbierkovom fonde galérie, ktorý je budovaný 60 rokov rôznymi spôsobmi. Zároveň vo výstave dominuje vágny pojem, resp. fenomén regionálny umelec, a snaží sa ho nielen predstaviť, ale aj pochopiť. Aký je to fenomén? Odráža limity či špecifiká regiónu, miesta narodenia a miesta aktívnej činnosti, alebo je to iný druh stratégie umocňujúcej kult umelca? Je to miesto/prostredie, v ktorom umelec tvorí svoj príbeh, alebo je to istý druh obrazotvornej záhady, ktorá sa vplyvom času nemení? Výstava nastoľujúca tieto otázky je jedinečnou prehliadkou autorov. Zároveň sa vo výstave bude natískať otázka budúcnosti zbierky a jedného z jej možných akvizičných smerovaní prostredníctvom autorov, ktorých diela ešte nie sú v zbierke zastúpené, ale ich rozmanitú spojitosť s regiónom je možné vystopovať. V kurátorskom rozprávaní odprezentujeme takmer 70 autorov – z toho menej ako tretinu tvoria autorky –, ktorí/ré majú rôzne väzby s nitrianskym regiónom.

Za 60 rokov existencie galérie vznikla kolekcia vizuálneho umenia, ktoré je naším kultúrnym dedičstvom, výraznou stopou kultúrnej pamäti, v depozitároch sa nachádzajú rôzne fragmenty z príbehov umelca a jeho diela, čím spoločne tvoria už legendu galérie. Vo výročnej výstave sú prezentovaní aj umelci, ktorí sa nejako spájajú s nitrianskym regiónom, ale z rôznych dôvodov nie sú v zbierkach galérie zastúpení. Aj týmto spôsobom ich reprezentácie viditeľne uvažujeme a legitimizujeme ich možné budúce miesto v zbierke galérie. Legenda o (regionálnom) umelcovi je aj reflexiou na vlastné inštitucionalizované dejiny galérie. Od momentu potreby vytvoriť v nitrianskom regióne fondovú inštitúciu, ktorá bude mapovať a reflektovať vizuálne umenie aj živé témy s ním späté, prešlo šesť dekád. Galéria, bohužiaľ, ani za 60 rokov svojej existencie nesídli vo vlastnej budove a stále je iba správcom budovy, čo nesie množstvo technicko-realizačných problémov, zápasí s nedostačujúcimi výstavnými a skladovými priestormi. 

Na obsah i kvalitu rozloženia zbierok môžeme nazerať z rôznych interpretačných hľadísk. V prvom rade si treba uvedomiť, že zbierkové predmety sa vždy dostávali do zbierok prostredníctvom súčasníkov (nákupy, prevody, dary). Okrúhle výročie je čas a príležitosť spomínať či bilancovať. Nitrianska galéria až do dnešných dní zaznamenáva stopy našej spoločenskej pamäti. Vedome i nevedome nachádzame v rozmanitosti zbierkového fondu stopy našej minulosti až po súčasnosť. Nájdené témy môžu mať parciálny, len dobový charakter, iné vieme sledovať kontinuálne – aj cez meniace sa politické a sociálne paradigmy.

Nitrianska galéria za 60 rokov budovania zbierok prešla svojou profiláciou postupne až do dnešnej podoby. Pri jej zrode bola dominantná (regionálna) orientácia na zbieranie diel s figurálnou i portrétnou tematikou, ktoré boli fúzované s folklórnymi, historickými, agrárnymi a vojnovými témami s prevahou realistických tendencií. Zbierka je zameraná hlavne na domácu/národnú orientáciu. Oproti minulosti už máme väčší odstup na komplexnejšie prehodnotenie zbierky, pretože nestojíme na začiatku jej budovania, ale už sme spolutvorcami jej histórie/legendy či príbehu.

Cieľom akvizičnej činnosti Nitrianskej galérie je dopĺňať zbierkový fond o diela domácich umelcov a umelkýň, ktorých tvorba je nedostatočne zastúpená alebo úplne absentuje, a tak postupnými krokmi kompletizovať reprezentatívnu kolekciu slovenského vizuálneho umenia 20. a 21. storočia.

Legendu o (regionálnom) umelcovi tak možno chápať, čítať cez rôzne tematické okruhy ako napr. rodinné spojenie, nomádstvo, rodové i telesné definovanie, či zameranie sa na miesta spojené so životom v (Nitrianskom) kraji. Návštevník môže cez vystavené artefakty uvažovať o sebe a zároveň o širšom význame týchto slovných spojení. Množstvo tém v legende zdôrazňuje rozmanitosť témy Legendy o (regionálnom) umelcovi.

Rodinné klany sú veľkou témou, ktorá sa nepriamo odzrkadlila aj v zbierkach galérie. Rodina je základná sociologická jednotka, ktorá zahŕňa množstvo typov vzťahov, pamäti, dedičstva i napätia. Cez prežívanie jednotlivca v skupine sa tak spoluformuje príslušnosť k rodine, k jej tradícii, upevňuje sa jej spolupatričnosť aj individualita. Rodina má veľkú schopnosť presiahnuť svoje elementárne biologické väzby. 

Pod pojmom Stratení na hraniciach sme sa pokúsili vo výstave poukázať na autorov/autorky, ktorých osobnosť či tvorba nejakým spôsobom prekračuje najčastejšie pomyselné geografické hranice. 

Genius loci v tejto výstave chápeme prenesene, najmä cez tvorbu autorov/autoriek, ktorí/é sa v rámci kolektívnej pamäti vzťahujú k tomuto „zbožštenému“ pojmu.

„Len“ ženy? Zdôraznenie ženského hlasu vo výstave a v zbierkach galérie súvisí aj s aktuálnym spoločenským prehodnotením zastúpenia ženských autoriek v zbierkach. Môžeme konštatovať, že minimálne štyridsať rokov bola akvizičná politika inštitúcie orientovaná najmä na mužských autorov.

Okruh Učitelia sa viaže na „legendu“ a jej božské vnuknutie, ktoré je potrebné podporovať a rozvíjať. Učiteľ, majster, nositeľ vedomostí, zručností a svetonázoru (v legende) presiahne jeho žiak. Sám učiteľ sa môže stať legendou – pre svojich žiakov, nasledovníkov.

Špeciálne postavenie vo výstave má téma Legenda o Nitrianskej galérii. Táto téma sa snaží o bilanciu galérie za posledných 10 rokov.

Celkovo vo výstave vizuálne dominujú témy Krajom/Krajinou (RS), Človek večne živý? (RS) a Dystópia/Utópia (GM), ktoré sú previazané s vyššie uvedenými okruhmi.