Otváracie hodiny:

STR - PIA / 15.00 - 18.00

SOB / 13.00 - 18.00

 

O VÝSTAVE:

Rôzne krízy uplynulých rokov viedli k tomu, že sa mnohí ľudia začali opäť intenzívnejšie obracať k spiritualite. Alternatívne viery a kultúry dnes pre mnohých predstavujú spôsob úniku z reality alebo stratégiu, ako zvládať náročné udalosti a okolnosti. Duchovné praktiky sa výrazne rozšírili najmä medzi generáciami Y a Z – od výkladu tarotu, cez liečivé účinky kryštálov a rastlín, až po astrológiu. Práve tento narastajúci záujem motivoval aj nás, kurátorky, aby sme sa do témy ponorili hlbšie a začali pracovať na výstave s názvom Maleficae.

Uvedomili sme si, že ktokoľvek, kto sa zaoberá historickým kontextom týchto prevažne ženských praktík, skôr či neskôr narazí na postavu čarodejnice. Z dnešného pohľadu (okrem popkultúrnej postavy s metlou a čarodejníckym klobúkom) je čarodejnica vnímaná ako nositeľka nekanonických foriem poznania, neinštitucionalizovaných liečiteľských praktík a zároveň ako priekopníčka feministického myslenia, ktorá sa odmietala podriadiť spoločenským normám svojej doby a často poskytovala podporu iným ženám. Prostredníctvom tejto výstavy, bolo našim cieľom poukázať na rôznorodé interpretácie a umelecké spracovania tejto postavy.

V prvej verzii expozície, uvedenej v Budapest Gallery (2024), sme sa zamerali na obdobie honov na čarodejnice a čarodejníckych súdov, ktoré prebiehali v období 15. a 18. storočia. Úvodná časť výstavy predstavila diela reflektujúce tieto historické udalosti, s osobitným dôrazom na liečebné praktiky žien obvinených z čarodejníctva.

Na výstave v Šopa Gallery predstavujeme druhú kapitolu pôvodného projektu, ktorá sleduje postavu čarodejnice zo súčasnej perspektívy a v mnohých prípadoch vyzdvihuje rôzne komunity a pojem „sesterstva“, či už v biologickom zmysle v rámci rodiny, alebo v zmysle vybraného kruhu blízkych osôb. Zastúpené diela siahajú od predstavenia súčasných čarodejníc, cez súdobé okultné praktiky a spomienkové rituály, až po spirituálny svet sociálne marginalizovaných skupín. Kruh sa nakoniec uzatvára prienikom mágie do online priestoru a technológií.

Flóra Gadó, Júlia Hermann, Dalma Eszter Kollár

 

 

Zsuzsi Simon: And yet we still keep on living…, 2024

Tvorba Zsuzsi Simon, založená na fotografii a videu, sa zameriava na ľudské telo a skúmanie s ním spojených stereotypov, tabu a stigmat, najmä cez prizmu feminizmu. Vo svojej práci And yet we still keep on living…, vytvorenej pre výstavu Maleficae v Budapest Gallery, prezentuje aktívne a nezávislé ženské postavy, ktoré vedome ovplyvňujú priebeh udalostí a spochybňujú hlboko zakorenené stereotypy o ženách v spoločnosti. V sérii foto-performancií vystupuje samotná umelkyňa spolu so svojou matkou a starou mamou. V trojkanálovom videu, ktoré na fotografickú sériu nadväzuje, no zároveň funguje aj samostatne, tieto tri ženy hovoria o svojich (transgeneračných) ženských skúsenostiach a traumách, zatiaľ čo ich sledujeme pri spoločnom rituálnom akte. Ústredným vizuálnym prvkom inštalácie je metla, archetypálny symbol čarodejníc. Simon ju vníma ako rituálny nástroj v rôznych podobách a prostredníctvom série rituálnych pohybov  jej vdychuje nový význam - namiesto nástroja domácnosti sa stáva objektom očisty, sily a oslobodenia. Prostredníctvom svojich vlastných tiel a úprimného prehovoru tri ženy rôznych generácií vytvárajú intímny príbeh o ženskej spolupatričnosti, rodinnej súdržnosti a nachádzaní vlastného hlasu.

 

Márton K. Takács & Soma Kazsimér: Witch Memorial, 2024

Dlhodobý projekt Mártona K. Takácsa a Somu Kazsiméra je výpravou za mytologickými bytosťami a legendárnymi postavami Maďarska (vlkolakmi, upírmi či lesnými mužmi), tzv. “kryptidmi” tohto regiónu. Neoddeliteľnou súčasťou ich výprac je okrem skúmania ľudových povestí  aj snaha oklamať či inak manipulovať médiá prostredníctvom rôznych falošných správ. V aktuálnej fáze projektu sa autori posúvajú od sveta fantázie k historickému zabúdaniu. Zameriavajú sa na postavy vytesnené z kolektívnej pamäti, na antihrdinov, ktorých si história nepripomína, a hľadajú spôsoby, ako im v súčasnosti  vzdať poctu. Pripomínajúc si čarodejnice z obce Igric, ktoré boli v roku 1717 upálené na Námestí Búza v Miškolci (vtedy známom ako Horiaca smola), umiestnili na toto miesto neoficiálnu pamätnú tabuľu. Inštalácia vytvorená pre túto výstavu dokumentuje akt formou “road movie”, ktorý sleduje celý proces od navrhnutia tabule až po jej inštaláciu vo verejnom priestore. Tak ako v predchádzajúcich projektoch, aj tu autori kladú dôraz na silu gesta a zviditeľnenia, pričom zámerne obchádzajú zákony, čím testujú, ako dlho tabuľa na mieste zotrvá a akú odozvu vyvolá.

 

Ginevra Petrozzi: To Be a Witch in The Age of Surveillance Capitalism, 2023

Performatívne dielo Ginevry Petrozzi je prezentované ako video-dokumentácia a tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexnej inštalácie. Práca prepája dve na prvý pohľad odlišné témy: súčasnú túžbu po spiritualite a istote, ktorú ľudia hľadajú v predpovediach budúcnosti, a zároveň fenomén tzv. dohľadového kapitalizmu, ktorý ovplyvňuje to, aké informácie a akým spôsobom sa k nám dostávajú. Autorka inscenuje rituál pripomínajúci výklad tarotu, avšak namiesto kariet používa náš mobilný telefón, ktorý zhromažďuje množstvo osobných dát. Predpovede teda nie sú výsledkom náhody, ale vychádzajú z údajov, ktoré o nás zbierajú algoritmy digitálnych platforiem a umelej inteligencie. Tieto technológie sledujú naše  záujmy, aby nám cielene podsúvali reklamy a obsah, ktorý algoritmy vyhodnotia ako relevantný.

V rámci performance vystupuje Petrozzi ako digitálna čarodejnica, ktorá symbolicky poukazuje na technologické aspekty kapitalizmu a zároveň na našu zraniteľnosť v online priestore.

 

Lucia Sekerková: Vrăjitoare [Witches], 2013-2017

Slovenská fotografka Lucia Sekerková sa už viac než štyri roky v spolupráci s etnologičkou Ivanou Šusterovou venuje výskumu a dokumentácii prísne kresťanského systému viery v komunite olašských Rómov v Rumunsku, ako aj ich magických tradícií, ktoré považujú za neoddeliteľnú súčasť náboženstva. Aj keď rôzne politické režimy v Rumunsku počas posledných desaťročí veštenie či „šarlatánstvo“ obmedzovali alebo zakazovali, v posledných rokoch, najmä vďaka internetu, čoraz viac olašských Rómok začína praktizovať čarodejníctvo, a to s rastúcim finančným úspechom. Olašskí Rómovia, pôvodne kočovné etnikum, žili dlhodobo v chudobe a neistých podmienkach, pričom veštenie z ruky a výklad tarotu boli tradične doménou starších žien a zároveň aj dôležitým zdrojom príjmu. Na rozdiel od tejto tradície v súčasnosti dievčatá začínajú s učením magických praktík už v mladom veku, často už v období základnej školy. Počas dospievania sa u nich prejavia „bohom dané“ schopnosti, na základe ktorých si vytvárajú vlastnú prax. Sociálne siete a online platformy pritom neslúžia len ako priestor na propagáciu, kde tisíce ľudí sledujú ich rituály naživo ale aj na prvý kontakt s klientmi, ktorí často prostredníctvom správ cez internet vyhľadávajú ich pomoc.

 

Szécsi Noémi: It Cannot Rain Forever, 2021-2024

Séria fotografií Noémi Szécsi, ktorá zároveň vznikla ako diplomová práca autorky, skúma súčasné čarodejnícke komunity v Maďarsku (a neskôr aj v zahraničí). Vychádzajúc z antropologickej metódy tzv. participatívneho pozorovania sa umelkyňa osobne zúčastňovala stretnutí a rituálov žien, ktoré sa samy identifikujú ako čarodejnice. Tieto praktiky sú často prepojené s novopohanskými smermi a tradíciami Wicca, čo vytvára eklektický systém viery. Ako sama autorka hovorí, pracovala ako „akceptovaná outsiderka“. Vďaka tomu mohla autenticky, no zároveň citlivo zachytiť portréty žien, ktoré v čarodejníckych praktikách často nachádzali útočisko po osobných sklamaniach alebo traumatických zážitkoch. Jej fotografie zobrazujú tieto ženy ako silné a nezávislé osobnosti, pričom narúšajú hlboko zakorenené predsudky a stereotypné predstavy o čarodejniciach. Hoci sú na portrétoch často samé, z diel vyžaruje silný pocit spolupatričnosti a príslušnosti ku komunite žien. Sériu portrétov zaujímavo dopĺňajú zátišia a krajiny, ktoré rámcujú a kontextualizujú jednotlivé snímky. Zachytávajú fragmenty rituálov, spoločných udalostí, sakrálnych objektov či významných miest na základe výpovedí samotných žien.

 

 

Kurátorky výstavy: Flóra Gadó, Júlia Hermann, Dalma Eszter Kollár

Otvorenie výstavy: 18. 6. 2025 / 19.00 hod.

Trvanie výstavy: 19. 6. - 1. 8. 2025

Šopa Gallery, Hlavná 40, Košice

 

 

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Projekt predstavuje nové spracovanie výstavy Maleficae – From Bonfirest to Online Witchcraft, ktorá bola realizovaná v Budapest Gallery v roku 2024.