Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z príbehov o pozoruhodných osobnostiach na území regiónu.

Pre Divadlo ASTORKA Korzo´90 voľne inšpirované rovnomenným dokurománom.

 

Margita Czóbelová – posledná barónka. Ovládala veľa jazykov, v kuse fajčila a za každého počasia chodievala plávať do rieky. Ešte aj dnes sú na Slovensku pamätníci, ktorí poznali výnimočnú barónku z kaštieľa, neter nášho slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho.

 

Cez fragmenty ľudských osudov sledujeme aj príbeh Slovenska v 20. storočí. Sled epizód, strieda začiatok storočia s malou barónkou v rodinnom aristokratickom prostredí a roky päťdesiate, keď dospelá barónka čelí sama novej moci ľudu.

 

Na jednej strane poézia života, hodnoty vzdelanosti a kultúry, budovanie hospodárstva – dobré stránky monarchie. Na druhej strane povojnové nerešpektovanie pekného, čo nám zanechali predchádzajúce generácie.

 

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z príbehov o pozoruhodných osobnostiach na území regiónu. V brilantnom stvárnení Marty Sládečkovej ako Margity Czóbelovej, Borisa Farkaša ako Ladislava Mednyánszkeho a Sarah Arató, Fany Horváthovej, Mateja Landla, Miroslava Nogu, Róberta Jakaba, Lukáša Latináka, Mariána Labudu, Tomáša Tureka v ďalších zaujímavých postavách.

 

Marta Sládečková získala Výročnú cenu LF 2021/2022 za postavu Margity Czóbelovej.

 

Margita Czóbelová sa narodila v Rakúsko-Uhorsku ako potomok bohatej, kultivovanej, vzdelanie a umenie pestujúcej rodiny. Na názory, maľovanie a aj osobitú dikciu mal veľký vplyv umelec Ladislav Mednyánszky, matkin brat, ktorý s nimi trávil čas v rodinnom kaštieli v Strážkach. Margitino štúdium na výtvarnej akadémii v Budapešti prerušila prvá svetová vojna; následné historické udalosti jej vzali postupne aj aristokratické privilégiá (prvá Československá republika), aj majetok (revolučné udalosti u nás po roku 1945 a 1948). Počas druhej svetovej vojny sa u nej ubytoval wehrmacht a skrývali sa aj partizáni, dokonca vraj v rovnakom čase. Vplyvom verejnej mienky Margitu na základe Benešových dekrétov po vojne nevysťahovali. Jej zástancom pomohli aj argumenty, že partizánom robila spojku. Ani neskôr neopustila svoj kraj pod Tatrami a zvyšky 500-ročného rodinného dedičstva, hoci dostala veľa ponúk od rodiny a známych v západnej Európe. Pocit zodpovednosti za všetko, čo jej predkovia budovali a zveľaďovali bol silnejší ako strach o budúcnosť.

 

Upozornenie: V divadelnej inscenácii Posledná barónka sa na scéne FAJČÍ.

 

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja

 

Hlavný partner inscenácie je Fond na podporu umenia.

 

Ďakujeme Slovenskej národnej galérii a Tatranskej galérii.

 

Slovenská národná galéria (sng.sk)

 

Tatranská galéria Poprad (tatragaleria.sk)

Autor Silvester Lavrík • Réžia Ondrej Spišák • Dramaturgia Andrea Domeová • Scéna Dáša Krištofovičová • Kostýmy Katarína Hollá • Hudba Ivan Acher • Projekcia Vladimíra Hradecká • Masky Martina Fintorová • Hrajú Marta Sládečková (Margita - Potkan), Františka Horváthová a. h. (Babu - Halika - Potkan), Sarah Arató (Miri - Cipora - Koza), Boris Farkaš (Medi - Novofunlandský pes ), Tomáš Turek (Šlauko - Sviňa), Marián Labuda (Vladimír Iľjič Uľjanov - Major Kirylenko - Havran 1), Róbert Jakab a. h. (Felix Edmundovič Dzeržinskij - Katona - Marcinko - Havran 2), Miroslav Noga (István - Andriš - Kamzík), Matej Landl a. h. (Zeek - Bálint - Kráľ strelcov), Lukáš Latinák (Smrť)