A Marriage of Flame and Flame a In the Dust of this Planet – Homage to Darkness
Zatmenie Slnka v Synagóge

 

András Cséfalvay & Gabriela Šaturová

Natália Sýkorová & Oliver Tor

 

Performancie a komentované prehliadky k výstavám A Marriage of Flame and Flame a In the Dust of this Planet  

 

Kurátorky: Edith Lázár, Lýdia Pribišová

Miesto: Galéria Jána Koniarka - synagóga

Dátum a čas: 12. Augusta 2026 od 18:00

čas najväčšieho zakrytia 20:06 (CEST) 

 

András Cséfalvay s Gabrielou Šaturovou a Natália Sýkorová s Oliverom Torrom nás pozývajú na prah trnavskej Synagógy, do priestoru, kde tma prestáva byť absenciou svetla a stáva sa médiom, prostredníctvom ktorého kedysi prehovárali staršie formy inteligencie. Tma a ticho sa tu menia na priestor, v ktorom sa mýtus stretáva s technológiou a systémy viery, dlho považované za zaniknuté, sa znovu aktivujú v architektúre synagógy, stavby vytvorenej práve pre tento druh sústredené ho počúvania. Na krátky okamih sa staneme súčasťou mystickej predstavy o nových začiatkoch a svetoch za nekonečnými cyklami komputačných systémov, ktorú sprostredkuje tento jedinečný pohľad na Slnko. Počas zatmenia – krátkeho prerušenia kontinuity svetla – umelectvo otvorí rituálny komunikačný kanál medzi oblohou a Synagógou

Poďte si stúpiť do tieňa Slnka. 

V performancii Natálie Sýkorovej a Olivera Torra, odohrávajúcej sa vo vežiach Synagógy, znejú spevy pre Slnko, ktoré na okamih zmizne. Sú plné nádeje, naliehavo očakávajú jeho návrat, a zároveň sa obracajú k vlastnému „slnku“ výstavy. K tomu, čo ešte nenastalo. Ich hlasy sa prepájajú s jazykom, ktorý si inštalácia počas uplynulých týždňov sama vytvárala: jazykom vytvoreným zo šepotov návštevníctva a neustále pretváraným orbitálnou telemetriou. Čierne zrkadlá pohltia rozhranie s oblohou, ktoré je za denného svetla nečitateľné. Pre Natáliu a Olivera však zmiznutie Slnka neznamená koniec, ale otvorenie. Nový začiatok prichádzajúci presne vo chvíli, keď zrak prestáva byť spoľahlivým sprievodcom.

Gabriela Šaturová vystupuje ako Cosmia, vtelený kozmos. Spieva o veľkej obeti, ktorú musí každé telo priniesť, aby sa udržalo do budúcnosti. Zatiaľ čo plameň Slnka pohlcuje iný, väčší plameň, počas zatmenia sa na okamih objaví temné Slnko, len predzvesť veľkého temného plameňa, ktorý má prísť. Temnota nie je časom jasnosti, poznania skrze porozumenie, ale poznanie prichádza prostredníctvom skúsenosti, z hĺbky, ktorá ešte nebola preskúmaná. Počas predstavenia zaznieva výber árií z videoopery Odviazaný Prometeus od Andrása Cséfalvaya.