Úsmevná groteska s prvkami kabaretu a čierneho humoru o našej každodennosti, neúspechoch, absurdite života a vytrvalej viere, že raz bude lepšie. Len treba vydržať!

„O nejaký čas, jedného pekného dňa, sa nečakane rozoznejú všetky zvony v krajine.

Veľa ľudí si to ani nevšimne, pritom toto zvonenie a klinganie ohlási veľké zmeny!

Skutočne, bude to chvíľa, veľká a dávno splatná chvíľa, keď sa skončí tisícročná séria neúspechov.“

Divadelná adaptácia minútových grotesiek známeho maďarského autora Istvána Örkénya reaguje na udalosti posledných mesiacov. V dobe krízy, keď je veľmi ľahké stratiť nádej a radosť, prinášame cez Örkényov absurdný svet posolstvo o tom, že na všetky ťaživé situácie sa dá dívať s humorom a ľahkosťou. Ba dokonca, že prijať život taký, aký je, aj s jeho nevyhnutným koncom, vôbec nemusí byť také desivé, ako sa na prvý pohľad zdá.

István Örkény s jemu vlastným sarkazmom komentuje bežné aj nezmyselné dnešné situácie na zemi. Sprievodcom týmito grotesknými príbehmi je pani Ibolya, ktorá sa prebudila z posmrtného spánku a putuje súčasným svetom. Jej putovanie je prekvapivou a vtipnou konfrontáciou dávneho minulého sveta s absurditou dneška.

Pani Ibolya: Drahý, vezmite ma do divadla! Ja som v divadle nebola od svojej smrti!

Apoštol: Ale, pani Ibolya, veď divadlá sú zatvorené...

Pani Ibolya: Áno? A prečo?

Apoštol: Lebo divadlo dnes už nikoho nezaujíma.

Pani Ibolya: A čo teda robia herci a režiséri?

Apoštol: Všetko možné. Napríklad aj táto čašníčka bola kedysi herečka. No ale potom sú aj takí, ktorí stále čakajú, že divadlá otvoria. A tí sú stále v divadle, aby boli pripravení, keď sa to stane...

Na čo čakáme? Oplatí sa čakať? Má to zmysel? Čo má vôbec zmysel?

Inscenácia so symbolickým názvom Nádej zomiera posledná s nadhľadom a iróniou poukáže aj na to, aké zbytočné je strácať čas hľadaním odpovedí na nezmyselné otázky a aké dôležité je urobiť si náš čas na zemi čo najviac príjemným.

Inscenácia je vhodná pre divákov od 15 rokov.