Tvorba vizuálnych svetov zdanlivej abstrakcie Rity Koszorús pracuje s myšlienkami o hľadaní istoty a domova – miesta, či naopak pocitu bezpečia v priateľstve a láske; o spolupatričnosti a osobnej, či kolektívnej nostalgii.

● Kde hľadať útočisko okrem snenia a nostalgie? ● Transformuje ideové významy abstrakcie a posúva jej zaužívané hranice. Prevzaté základné formy používa ako vizuálnu škálu pre vznik nových svetov a príbehov. Ideovým odklonom k surrealizmu konštatuje zánik súladu diváka a abstrakcie ako priestoru pre jeho vlastnú interpretáciu, a skrz vnímanie času ako telesnej skúsenosti s materiálom mu naopak ponúka kritický dialóg – vhľad do sveta otázok, snenia a ilúzie istoty.

● Je túžba relevantná, ak nás predstava jej naplnenia ničí? ● V predstavách sa autorka pohráva s radostnou myšlienkou života bez otáznikov. Túžbe zbaviť sa tohto bremena však stojí v protiklade Descartesov výrok, kde je pochybovanie skôr zdrojom istoty a potvrdením nášho bytia, než oprostením sa od trápenia a strachu. Paradoxne sa jej myslenie viac ukotvuje do filozofických hlbín a pri hľadaní odpovedí nachádza len ďalšie otázky, pričom sa nás pýta na istoty, ktoré hľadáme a nenachádzame.

● Je možné žiť bez strachu vo svete plnom pochybností? ● Jedným z prirodzených procesov, ktoré autorka problematizuje, je snaha o ukotvenie sa v realite, hoci balansujeme nad priepasťou úvah o svete ako miesta kognitívnej konštrukcie plnej vizuálnych ilúzií. Nachádzanie nezrovnalostí robí náš svet surreálnym miestom bolestivých paradoxov, v ktorom istotou je ilúzia. Kde sa istoty rozpadajú, pomáha snenie – buď ako klam alebo nevyhnutný mechanizmus prežitia.

● Je snenie únikom pred realitou, alebo spôsobom, ako v nej vydržať? ●

Autorka textu: Erika Kovačičová