Ako stráca svoje sny mladý mestský človek, keď sa musí začleniť do prostredia, ktoré je preňho úplne cudzie? Ako sa sny premieňajú na existenčné lži?

Inscenácia sa sústreďuje na dialektický vzťah medzi vidieckym komunitným myslením a urbánnym individualizmom. Skúma mechanizmy spolupatričnosti, ktoré sa navonok javia ako pevné a idylické, no v skutočnosti zakrývajú osamelosť, potlačené konflikty a emocionálnu prázdnotu. Predstavenie otvára otázky identity, ilúzie spolupatričnosti a ceny, ktorú jednotlivec platí za začlenenie sa do kolektívu. Vidiek tu nie je idealizovaným priestorom pokoja, ale miestom stagnácie, rituálnej otupenosti a neartikulovaného napätia. Urbánny individualizmus sa zas neprejavuje ako morálna nadradenosť, ale ako krehký stav plný túžob, ktoré sa v konfrontácii s realitou rozpadajú. Inscenácia sa pohybuje na hrane medzi snom a dezilúziou, medzi túžbou po blízkosti a skúsenosťou hlbokej samoty.

 

Účinkujú študenti herectva 2. ročníka magisterského stupňa a 1. ročníka bakalárskeho stupňa.