Čo znamená starnúť v dobe, ktorá starnutie odmieta, alebo vedome vytesňuje? Čo všetko sme ochotní obetovať, aby sme sa necítili prehliadaní? Je ľudskosť založená na predstave možnosti žiť večne, alebo na schopnosti prijať pominuteľnosť? A čo divadlo? Zmierilo sa už so svojou prchavosťou, svojím jediným a absolútnym prítomným okamžikom existencie?

Sme rozkročení medzi úvahou o nesmrteľnosti človeka a víziou večného divadla, medzi autentickou sebareflexiou a nadreálnou sebaprojekciou, medzi kontinuálnou bdelosťou a dlhodobou hybernáciou, medzi osudom a náhodou, medzi divadlom a realitou, medzi spomienkou a snom, medzi otázkou a odpoveďou, medzi odpoveďou a ďalšou otázkou, medzi tragédiou a komédiou, medzi znova a znova, medzi hercom a divákom. Sme obete neznámej katastrofy. Sme obete vojny, ktorá nastane zajtra a o nesmrteľnosť nás pripraví.

Autor Karel Čapek ((voľne na motívy Karel Čapek Vec Makropolus)) • Réžia Braňo Mazúch a.h. • Asistencia réžie Jozef Pantlikáš • Hrajú Jarka Sisáková (PČONA), Jozef Pantlikáš (PČON), Zdenka Kvaskova (X), Iveta Fejková Fedorová (NNČONA), Vladimír Roháč (NNČON) • Dramaturgia Braňo Mazúch • Inscenačná úprava Braňo Mazúch a kolektív • Kolektív tvorcov Braňo Mazúch a kolektív • Tvorivý tím Braňo Mazúch a kolektív • Preklad Anna Kuzmiaková • Scéna Braňo Mazúch, a.h. • Kostýmy  Lenka Rozsnyóová, a.h. • Hudba Kvaskova • Zvuk Milada Tuptová • Svetlá Matej Polák, Richard Tanislo • Stavba scény Štefan Hanuščin, Jozef Novák, Tomáš Liška • Rekvizity Jozef Novák • Garderóba Silvia Novotná