Neobviňuj zrkadlo, keď v ňom vidíš hlupáka...

Skorumpovaní štátni úradníci sú zdesení, pretože nečakaná kontrola zhora ich môže stáť všetko. Prídu o moc, o nahonobené úplatky obrovských rozmerov, o politický vplyv.

 

„Ako z čerta urobiť hlupáka“

 

– Gogoľ sa priznal, že to bolo hlavnou myšlienkou celého jeho života a tvorby.

 

„Už oddávna sa usilujem len o to, aby sa po mojom diele človek nad čertom do sýtosti nasmial.“

 

Z listu Ševyriovovi z Neapola, 27. apríla 1847

 

Zlo všetci vidia vo veľkom porušovaní mravného zákona, v zriedkavých a neobyčajných zločinoch, v šokujúcich rozuzleniach tragédií; Gogoľ prvý uvidel to neviditeľné a najstrašnejšie, to večné zlo nie v tragédii, ale v neprítomnosti všetkého tragického, nie v sile, ale v bezmocnosti, nie v šialených krajnostiach, ale v príliš obozretnom priemere, nie v ostrosti a hĺbke, ale v tuposti a plochosti, v triviálnosti všetkých ľudských citov a myšlienok, nie v tom najväčšom, ale v tom najmenšom. Gogoľ spravil pre mravné rozmery to isté, čo Leibnitz pre matematiku – odhalil niečo ako diferenciálny počet, nekonečne veľký význam nekonečne malých veličín dobra a zla. Prvý pochopil, že čert je to najmenšie, čo sa len v dôsledku našej vlastnej malosti zdá byť mocné. „Nazývam veci,“ hovorí, „priamo menom, čiže čerta nazývam priamo čertom, nedávam mu veľkolepý kostým à la Byron a viem, že chodí vo fraku...“

 

„Diabol vstúpildo sveta už bez masky: zjavil sa vo svojej pravej podobe.“

 

Dmitrij Sergejevič Merežkovskij: Gogoľ. Tvorčestvo, žizň i religia.

 

http://www.vehi.net/merezhkovsky/gogol/01.html

 

GOGOĽ SA NACHÁDZA V ATÓMOCH. SPISOVATEĽ ATÓMOV. „ČASTICE“, „PRVOTNÉ ŽIVLY ĽUDSKEJ DUŠE“: grobianstvo, afektovanosť, tuposť, chytráctvo. A tak ďalej. Všetko elementárne, plytké. „Bez lístka“ aj „bez kvietkov“. Škaredý suchý strom. Škaredý minerál. Bez života. „Mŕtve duše“. Odtiaľ odrazu taká jeho zrozumiteľnosť. Niekto nepochopí šlabikár. V tom je jeho sila. Jeho „častice“ sa usadili na ruskej hlave a ako čiapka zakryli všetko. Zakryli všetkým oči. Lebo Gogoľ (silou talentu) ju „na nás navliekol“. „Temno v Rusku“.

 

Ale temno je len pod gogoľovskou čiapkou. Keď sme sa viezli v drožke (v Moskve) Florenski na moje slová: „,Zaujímavé, že Gogoľ vôbec nebol múdry,“ – ožil a povedal: „V tom je jeho sila.“

 

Vasilij Vasilievič Rozanov: Ruś i Gogol. In: Kronos. Metafizyka, kultura, religia, Nr. 3 (26) / 2013.

 

Celý svet je proti mne. Mám toho dosť. S mojou hrou si robte, čo chcete. Nechcem sa tým viac zaoberať. Nikto nie je prorokom vo svojej vlasti, opúšťam ju a odchádzam do cudziny.

 

N. V. Gogoľ

 

Raz som sa spýtal môjho priateľa a dramatika Roberta Bolesta: či niekedy videl v divadle naozajstný horor. Chvíľu premýšľal a povedal: V divadle neexistuje strašnejší horor, ako: „Čomu sa smejete? – Sebe sa smejete!“

 

Okamžik hrôzy, keď pochopíš, že to, čo vidíš na pódiu, je Tvoj vlastný príbeh.

 

Tvoje pocity, Tvoje vady, Tvoje chyby.

 

Dokonca aj keď vyjdeš z divadla – už navždy bude s Tebou.

 

Łukasz Kos

 

 

Foto © Ctibor Bachratý

 

Upozornenie: V divadelnej inscenácii Revízor používame STROBOSKOP a DYMOSTROJ a na scéne sa FAJČÍ. Inscenácia obsahuje EXPRESÍVNE VÝRAZY.

Autor Nikolaj Vasiljevič Gogoľ • Réžia Łukasz Kos • Preklad Ján Štrasser • Dramaturgia Andrea Domeová • Scéna Pawel Walicki • Hudba Daniel Fischer a Martin Krajčír • Pohybová spolupráca Laco Cmorej • Kostýmy Katarína Hollá • Asistencia réžie Matej Synak • Hrajú Boris Farkaš (Anton Antonovič Skvoznik-Dmuchanovskij, mešťanosta), Marta Sládečková (Anna Andrejevna, jeho žena), Zuzana Konečná/Danica Matušová a. h. (Mária Antonovna, jeho dcéra), Ady Hajdu a. h. (Artemij Filippovič Zemľanika, správca nemocnice a chudobinca), Matej Landl a. h. (Ammos Fiodorovič -Ľapkin-Ťapkin, sudca), Marián Miezga a. h. (Ivan Kuzmič Špekin, poštmajster), Peter Šimun (Luka Lukič Chlopov, škôldozorca), Marián Labuda a. h. (Peter Ivanovič Dobčinský, miestny statkár), Miroslav Noga (Peter Ivanovič Bobčinský, miestny statkár), Róbert Jakab a. h. (Ivan Alexandrovič Chlestakov, úradník z Peterburgu), Vlado Černý (Osip, jeho sluha), Pavol Šimun (Svistunov, strážnik; Čašník v hostinci; Abdulin, kupec), Sarah Arató (Avdoťja, kľúčiarka u mešťanostu; Fevronija Petrovna Pošlepkinová, žena zámočníka; Žena škôldozorcu), Bronislava Kováčiková a. h. (Miška, sluha u mešťanostu; Vdova po poddôstojníkovi; Žena kupca Abdulina), Ľudovít Cittel a. h. (Stepan Iľjič Uchovertov, policajný komisár), Tomáš Mrekaj a. h. (Deržimorda, strážnik), Masahiko Shiraki a. h. (Okresný lekár)